Kľúčové pre udržanie vody v krajine je vrátiť ju do pôdy

Tohtoročné hydrologické sucho na Slovensku ukázalo, ako intenzívne a komplexne je potrebné riešiť ochranu vodných zdrojov. Od samotných prameňov, cez poľnohospodársku pôdu, hospodárske lesy až po zastavané územia. Nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny, ktorej založenie iniciovala spoločnosť Kofola, sa snaží prepájať odborníkov, úradníkov, štátne a neziskové organizácie, ale aj lokálnych podnikateľov a jednotlivcov. Spoločnými silami chce v Rajeckej doline realizovať sériu vodozádržných opatrení, ktoré prispejú k prirodzenému kolobehu vody v krajine, zmiernia suchá a pomôžu aj k ochladeniu krajiny.

Spoločnosť Kofola ČeskoSlovensko už v minulosti dokázala, že dokáže spájať ľudí pre dobrú vec. Po tom, čo spolu s miestnymi starostami získala certifikáciu časti Rajeckej doliny ako BIO lokality pre voľný zber bylín, sa vlani rozhodla upriamiť pozornosť na zadržiavanie vody v krajine. Založila neziskovú organizáciu Kvapka Rajeckej doliny, ktorá má realizáciu vodozádržných opatrení ako jedno zo svojich hlavných poslaní. V spolupráci so špecialistom na revitalizáciu krajiny a obnovovanie prirodzených funkcií vodných tokov, Miroslavom Kubínom, začala už začiatkom roku mapovať mikropovodia v Rajeckej doline a monitorovať tzv. približovacie cesty, ťažkou technikou utlačené cesty, ktorými sa zváža drevo z lesa.  

„Po zhutnenej pôde, aká sa vyskytuje na približovacích cestách, odtečie nenávratne 80 % vody. Ak si to máme predstaviť v číslach, tak 1 m3 zhutnenej pôdy pojme len 60 litrov, ale 1 m3 kvalitnej pôdy až 400 litrov vody. Za 1 rok tak z 1 hektára nekvalitnej zhutnenej pôdy odtečie až 1,6 mil. l vody, ktorá preto neostáva v kolobehu vody v krajine,“ vysvetľuje problematiku Miroslav Kubín, špecialista na zadržiavanie vody v krajine.

Zhutnená pôda na približovacích cestách nielenže neumožňuje vode v dostatočnom množstve vsakovať do podložia, ale jej masívny povrchový odtok spôsobuje aj silnú eróziu cennej lesnej pôdy. „Vytipovali sme preto najkritickejšie miesta, kde voda zbytočne odteká z krajiny. Práve ich obnovou totiž zaistíme zadržanie vody v krajine a zároveň skvalitnenie pôdy, čo povedie k prosperite celého regiónu,“ vysvetľuje Jan Husák, koordinátor Kvapky Rajeckej doliny.

Riešenie problému poškodenej krajiny je jednoduché a ťažké zároveň. Čo bolo ťažkou technikou, napríklad strojmi používanými pri ťažbe dreva zničené, to je možné ťažkou technikou napraviť. „Bager zhutnenú pôdu nakyprí systémom jama-hrádza-jama a umožní vode vsakovať do geologického podložia. Navyše, toto opatrenie je bezúdržbové. Časom síce nastane zarovnanie nerovností terénu, ale voda vsakuje do pôdy aj naďalej,“ hovorí Miroslav Kubín. Autorom tejto inovatívnej metódy je Štefan Vaľo, predseda OZ Voda je život. „Keď som zistil, že naše činnosti - ťažba guľatiny a budovanie lesných približovacích ciest - sú príčinou nedostatku vody v rieke Uh, začal som hľadať spôsoby, ako udržať vodu v krajine.“ Najskôr narušil približne 10 km približovacích lesných ciest v Ťahanovciach, v Repejove a Oľke a voda tam mala možnosť zase vsakovať do pôdy. „Dnes po 10 – 12 rokoch pri pohľade na tie miesta nezistíme, kde bola v minulosti lesná cesta a kde bol pôvodný les, všade je vďaka vode zdravý les,“ uzatvára pán Vaľo.

Problematiku neriadeného odtoku vody z krajiny a pretrvávajúceho sucha v letných obdobiach, ktoré na to nadväzuje, si uvedomujú aj odborne príslušné autority, ako Štátna ochrana prírody SR, Lesy SR, Slovenský vodohospodársky podnik, zástupcovia národných parkov, starostovia, rybári, ale aj okresné úrady. Tí všetci uvítali možnosť zúčastniť sa odborného  workshopu 3. a 4. 11. 2022 priamo v lesnom teréne v Rajeckej doline, vo Fačkove, vidieť na vlastné oči realizáciu inovatívnej metódy zadržiavania vody v krajine a zistiť, s akým výsledkom funguje už na mnohých miestach v Českej republike.

„Množstvo jednotlivých realizácií na Slovensku bude závislé od viacerých faktorov – nielen od spolupráce s úradmi, majiteľmi pôdy, ale aj od finančnej podpory zo strany štátu či európskych dotácií. Klimatická zmena rýchlo postupuje a dôsledky sú čoraz viditeľnejšie. Preto je v tejto veci nutná súčinnosť štátneho, súkromného aj neziskového sektoru,“ vysvetľuje Jan Husák. Nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny podľa neho bude v každom prípade pokračovať v monitoringu zvyšných mikropovodí a v roku 2023 v realizácii pilotných vodozádržných opatrení vo vybraných lokalitách.

„Aj keď energetická kríza a s ňou spojené nárasty nákladov nás nútia šetriť, kde sa dá, do projektov ochrany vodných zdrojov chceme ako spoločnosť aj naďalej investovať v rovnakom objeme. Na začiatok sú to stovky tisíc eur,“ sľubuje Jannis Samaras, generálny riaditeľ Skupiny Kofola.

Naliehavosť riešenia sucha, ktoré sa netýka len Rajeckej doliny, ale celého Slovenska, dokladuje aj Plán obnovy. V časti Zelená ekonomika ako jeden z kľúčových komponentov uvádza Adaptáciu na zmenu klímy a zameriava sa na reformy ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine. Ak by sa podarilo spojiť dôležité subjekty pre ochranu krajiny, Rajecká dolina by sa mohla stať vzorom pre ostatné regióny, ktoré na Slovensku bojujú so suchom a povodňami.